Ako (ne)napísať chovateľovi

V tejto dobe “koronovej” zázračne každý túži mať doma šteniatko. Doslova sa roztrhlo vrece so záujemcami, no akosi zabudli na slušné správanie a ich početné správy chovateľom sa podobajú viac na objednávku nových topánok ako na prosbu o šteniatko z danej chovateľskej stanice.

Pred 4 týždňami sa nám narodili naše vysnené šteniatka, ktoré sme neinzerovali do žiadnych facebook skupín. Aj napriek tomu sa nám začali hlásiť záujemcovia, ktorí by si od nás radi kúpili šteniatko, avšak záujemcovia tohto vrhu sú v niečom úplne odlišní, ako bývalo zvykom. Žeby kvôli koronavírusu? Žeby kvôli karanténe? Jedno viem isto, z ľudí sa stráca pokora, rešpekt voči chovateľom a slušné správanie. Po desiatkach absolútne nehoráznych správach od záujemcov som sa v jeden večer rozhodla, že ak mi to dcéra Dorka dovolí, napíšem sem blogový príspevok o tom, ako (ne)má vyzerať správa od záujemca o šteniatko.
Možno bude tento príspevok drsný, ale peknými slovami to asi v tejto dobe nikto nepochopí.

Je to paradox, no práve v tomto čase som sa rozhodla, že si zaobstarám v blízkej budúcnosti domáceho miláčika, ktorý bude s nami žiť v spoločnej domácnosti (rozumej na gauči a potajomky bude v noci skákať do postele) a nie vonku, bude ma sprevádzať do práce, bude so mnou chodiť pre dcéru do jaslí…proste parťáka. Neviem (a ani nechcem) si predstaviť huskyho, ktorý by zrazu začal žiť oddelene po tom, čo celý svoj život žil so svojou svorkou vonku a odteraz by žil vnútri, oddelený od svojej rodiny, to by som im nikdy nespravila. Môj sen bol vždy mať Corgiho, jedného, bez žiadnych chovateľských ambícii 🙂 Welsh Corgi Pembroke, nie Cardigan. Takže teraz sa na vec pozerám aj očami takého záujemcu, ktorý chce psa ako svojho parťáka a nemá s ním žiadne chovateľské či výstavné ambície.

– Dobrý deň, Vopred ďakujem za odpoveď, Ďakujem, Pekný zvyšok dňa – poznáte?

Vás neučili v škole základy slušného správania, či základy písania listu? Nie som vôbec stará, či staromódna, no my sme v škole z týchto vecí mali neraz písomky, dokonca som zažila už aj modernejší spôsob – “Ako správne napísať mail”. Nič vám to nehovorí?
Krucinál, kupujete si psa, nie topánky! Úprimne, čo čakáte, že vám chovateľ odpíše, ak nie ste schopní sa predstaviť, či predtým, než svoju správu pošlete 100 chovateľom (o tomto sa rozpíšem hneď), by ste si na chvíľu sadli a napísali by ste si jeden list, v ktorom sa rozpíšete, predstavíte sa (!), napíšete svoje ambície, plány, želania. Ak nemáte maximálne 20 minút času na jeden slušný list, koľko času budete mať na psa?
Alebo si myslíte, že ak napíšete “mám záujem o šteňa, cena?” alebo “zdravím, cena?” tak vás bude chovateľ čakať s otvorenou náručou a dá vám svoj poklad len tak? No to ste na veľkom omyle…

Ak máte záujem o šteniatko, nikdy nezačínajte s otázkou na cenu. Chovateľ NIE JE FABRIKA. Chovateľ, ktorý má nejaký cieľ pred sebou, nerobí vrhy kvôli tomu, aby šteniatka čím rýchlejšie predal a mal zas pokoj (či si akurát privyrobil na nové auto slušným balíkom peňazí), až kým im zas nejaká sučka začne hárať a zas nakryje kadejakým psom (niečo v štýle “však čo, keď sa na seba nehodia, mám ich na dvore, nedám za krytie ani cent, aj tak tých záujemcov nezaujíma, o akých rodičov sa jedná”) . Chovateľ robí vrhy najprv sám pre seba, potom pre záujemcov, ktorí majú záujem práve o ich chov a SÚ SCHOPNÍ ČAKAŤ AJ ROK, aby si od nich kúpil šteniatko. Takže ak si myslíte, že chovatelia na vašu úžasnú správu v štýle “zdravím, cena?” čakajú a nevedia sa vás dočkať, musím vás sklamať.
Sem by som doplnila toľko, že ak sa o vás chovateľ nezaujíma, nemá žiadne otázky na vás ani po takýchto strohých správach, tak aspoň viete, o akého chovateľa ide. Riadny chovateľ, ktorý chov robí so srdcom a nie kvôli zisku, takýmto ľudom ako ste vy šteňa nepredá, nikdy!

Ako chovatelia vieme, že je cena jedna z tých prioritných vecí. No keby ste chovateľom nepísali v amoku, pretože to šteňa chcete OKAMŽITE, mali by ste našetrené, nakoľko kúpu psa by ste si mali vopred naplánovať a nie rozhodnúť sa v priebehu minúty z pohodlia domova počas karantény! Nie je hanba sa informovať u chovateľa o ich cenách či plánoch. Hanba je v amoku písať stovkám chovateľom a bezhlavo si vybrať z takej chovateľskej stanice, ktorá ponúka šteňatá skoro každý mesiac a za “lacný peniaz”. Videli ste vôbec rodičov, rodokmeň, či chovateľovu webstránku predtým, než ste im napísali za 3 sekundy správu na facebooku? Zamyslite sa a pevne verím, že v duchu už odpoveď viete aj sami. Potom sa tu nesťažujte, že je väčšina chovateľov s vami arogantná….asi za to nemôže ich “snobská povaha” ako tomu vy hovoríte 😉

– *Žiadna odpoveď*

No tak toto je vrchol inteligencie… Chovateľ slušne odpíše, stráca nad vašou správou svoj DRAHOCENNÝ ČAS a vy nemáte v sebe toľko, aby ste im odpísali – “Ďakujem za odpoveď, nemám záujem”, “Ďakujem za správu, ale bohužiaľ cena je nad naše možnosti”. Chovateľ je tiež človek a aspoň sa na vás bude pozerať s rešpektom a nie ako na chrapúňa. Sorry, ale je to tak!
Odpadnú vám ruky, ak napíšete chovateľovi vašu odpoveď? Neodpisujete ani vašim rodičom, či šéfovi?
Keby ste nevedeli, chovateľ musí počítať so všetkými záujemcami, nakoľko nikdy nespraví to, že ponúkne šteniatko niekomu inému predtým, než sa ten prvý nevyjardí – no a čo má spraviť s takýmito úžasnými ľuďmi, ktorí neodpovedajú? Predstavte si to ako reťazovú reakciu:

Janko Mrkvička sa spýta na voľné šteniatka. Chovateľ mu odpíše, Janko Mrkvička sa EŠTE nevyjadril. Chovateľovi napíše Fero Stratený, ktorý by mal tiež záujem o šteniatko, možno väčší ako mal Janko Mrkvička. V tom lepšom prípade chovateľovi odpíše Janko Mrkvička, že si šteniatko nezoberie, lebo konal v amoku a nemá nasporené ani 20% ceny (chovateľ to pochopí, poďakuje za záujem a poprajú si pekný zvyšok dňa)… a tak chovateľ môže s čistým svedomím napísať Ferovi Stratenému, že je šteniatko stále voľné. No a ten horší scenár? Janko Mrkvička neodpisuje na správu týždeň. Chovateľ správne dedukuje, že Janko nemá záujem, Fero Stratený pošle zálohu na šteniatko. Po týždni sa Janko Mrkvička ozve (až potom, ako obvolal všetkých chovateľov, čo majú vrhy a zistil, že sa svet netočí okolo neho), že to voľné šteňa chce. Chovateľ mu SLUŠNE odpíše, že šteniatko je už rezervované a čo spraví Janko? Vynadá chovateľovi do špinavých k*riev (skúsenosť) a všade začne chovateľa ohovárať aký je chrapúň.

Rada nad zlato, vždy a za každých okolností chovatelovi odpíšte. Napíšte im pravdu, nenaťahujte ich ako sopel, narovinu im povedzte, čo máte na srdci. Neklamte, nazavádzajte! Len a len pravdou si vybudujete rešpekt a dobré meno.

– Tá istá správa 100 chovateľom v ten istý čas

Rozhodli ste sa, že si kúpite konečne šteniatko, po ktorom ste túžili mesiace, roky. Super (spravili ste chybu, že ste sa vopred neinformovali u favoritných chovateľov, možno nepoznáte ani jeden názov chovateľskej stanice, neviete čo je rozdiel medzi pet & show quality, či medzi výstavákom a šporťákom…dobre v pohode beriem – keby ste sa informovali, už by ste čakali len na krytie, na narodenie šteniat a následný výber vášho nového kamoša). Takže píšete v amoku, lebo to šteňa by ste najradšej chceli mať doma už včera – viem že to tak je. Človek nerád čaká a chce mať všetko okamžite, je to “móda” tejto doby.
Rýchlo rýchlo si pozeráte príspevky v skupinách na facebooku, píšete statusy, že OKAMŽITE sháňate šteniatko, najlepšie vo vašom kraji, aby ste nemuseli taaaaaak strašne veľa cestovať. Chovatelia vám odpíšu na príspevok, menujú chovateľov, ktorí majú v tomto čase šteniatka. A tak idete raz za radom. Rad za radom posielate tú istú strohú správu “zdravím, cena?”, v tom najlepšom prípade sa rozpíšete (áno, existujú aj takí inteligentí ľudia, ktorí si to potom u chovateľa pokašlú neskôr) a čakáte na odpoveď…

Odpíše prvý chovateľ, cena sa vám zdá privysoká, neodpisujete.
Odpíše ďalší chovateľ, že výber je možný až 1-2 týždne, nakoľko sú pred vami záujemcovia. Voľné šteniatka ešte má, len nevie presne ktoré. Super, máte v sebe toľko rešpektu, že odpíšete. “Supeeeer, je šanca, že budem mať šteniatko! Najlepšie by bolo, keby to bolo to veľmi svetlé šteniatko, alebo šteniatko s tým krásnym ružovým ňufáčikom….” – absolútne si neuvedomujete, že výber je možný AŽ PO CHOVATEĽOVI A AŽ PO ZÁUJEMCOCH, KTORÍ NA ŠTEŇA ČAKAJÚ ROK ČI ČAKALI NA SPRÁVNY, ICH VYSNENÝ VRH. Myslíte si, že ste stredobodom vesmíru. Dohodnete sa s chovateľom, že vám dá vedieť v priebehu týždňa, ako sa rozhodli záujemcovia pred vami a dá vám ako prvému vedieť, že či je nejaké šteniatko voľné a ak áno, presne ktoré. Toto berte ako veľké privilégium – rada nad zlato číslo 2. Týmto vám chovateľ dokázal, že by vám dal do rúk svoj poklad – ich odchov, s ktorým prežijete krásne spoločné chvíle.

…tak aj je, chovateľ OKAMŽITE po výbere šteniatok vám píše, že je voľná len tá a tá sučka a upozorní vás, že ostatným ju ponúkne až po vašej odpovedi. A vy, čo odpíšete?
Najprv necháte chovateľa pol dňa čakať bez odpovede, však na čo sa ponáhlať! (samozrejme chovateľ čaká ako nejaký debil na odpoveď, nikoho nechce uraziť…) a potom mu horko-ťažko odpíšete:

Bingo! Úprimne, žasnem. A zrovna od včera nemala 3 minúty času napísať, že dostala super privilégium vybrať si ako prvá fenočku z vrhu? Samozrejme super, teším sa, nie každý chovateľ si necháva právo prvého výberu či vrh robí najprv pre seba, potom pre záujemcov – úplne to rešpektujem. Presne v tomto prípade vidno ľudskú ješitnosť. Kedy si uvedomíte, že chovateľ je tiež len človek a robí všetko preto, aby ste dostali promptnú odpoveď a márni svoj drahocenný čas na vás, čo si myslíte, že ste zjedli múdrosť sveta a držíte sa názoru “však kašlime na ňu, nemáme právo prvého výberu, nedá nám tú s ružovým ňufáčikom, tak nech sa pototo”.

– Nerobte si z chovateľov železnú rezervu (po tom, čo ste si z nich spravili dobrý deň..)

Predtým, než sa rozhodnete, že danej chovateľskej stanici napíšete, presvedčte sa, že od nich naozaj to šteniatko chcete. Pozrite si ich typy, či sa vám ich psy páčia, či chcete, aby sa vaše vysnené šteniatko podobalo im (tie chovateľské stanice, ktoré majú svoj “breeding plan / chovateľský plán” a idú si za svojím cieľom, vytvárajú spojenia, ktoré majú vždy nejaké spoločné črty, až kým im nevznikne “vlastná línia” – napísala som to veľmi jednoducho, no po čase, ak sa na ich psov pozriete, viete, že ten pes je od nich – komu sa chce, nech sa pozrie na stránky chovateľskej stanice Kristari, Karnovanda, Innisfree, či českú Jedničku, chovateľskú stanicu našej priateľky- uvidíte u nich vždy nejaké spoločné črty). Napríklad naše psy majú veľmi často široko nasadené uši a nie až tak výrazný stop – pre niekoho sú to detaily, no stane sa, že “v tej genetike sa to tak zaryje, že to ani pánbožko neodstráni” 😀 uvedomíte si to až potom, ako vám rozhodca vysvetľuje chyby vašich odchovov bez toho, aby by vedel, ktorý pes je od vás, jednoducho tie spoločné črty vidí…

Nezavádzajte viacerých chovateľov. Ak sa rozhodnete, že sa v danej chovateľskej stanici necháte zapísať do poradovníka, buď tam zostaňte a čakajte na svoje vysnené šteniatko – nezazlievajte chovateľovi, že sučka ešte nehárala, že sa nepotvrdila gravidita – predsa príroda je príroda, alebo sa ospravedlňte a nechajte sa odtiaľ vymazať.

Tento príspevok opisoval len jeden jediný vrh. Viete si to predstaviť, čo musí prežívať chovateľ za tie roky? A potom sa čudujete, že sa s vami chovatelia nechcú baviť, alebo vám ani neodpisujú, alebo sú podľa vás “snobskí”. Raz sa zamyslite nad tým, koľko takýchto ľudí žije medzi nami a či vy nepatríte medzi ne. Psa si kupujete na desaťročie, nie na sezónu, ako vo väčšine prípadov topánky. Nepíšete správu na topánky na marketplace-i, či na inzerát na bazoši na šteniatka bez PP. Chovateľ (v lepšom prípade) nie je množiteľ a záujemcov si vyberá a keď si vás chovateľ vyberie a dostanete tú šancu mať od nich svojho parťáka, s prepáčením, neposerte si to!

woof, opatrujte sa

Jessica