Ach, tie pôrody…časť 2.

V prvej časti tohto článku som opísala jeden (ten najaktuálnejší) z mnoha pôrodov, pri ktorých sme počas 14 rokov presedeli nekonečné hodiny. Práve táto najaktuálnejšia skúsenosť ma priviedla k pointe tohto článku – a to strácajúca sa schopnosť prirodzene porodiť – tzv. dystokia – nakoľko si myslím, že táto problematika si zaslúži aspoň sa nad ňou zamyslieť. Kto teda nemá náladu si celý priebeh pôrodu Madison prečítať, nemusí – 2. časť článku dáva zmysel aj bez prvej časti. 

Začnime príkladom:
Máte doma úžasnú, vyhrávajúcu sučku so super rodokmeňom, ktorú s nadšením nakryjete a čakáte na “vrh budúcich svetových víťazov”. Avšak vaša úžasná sučka jednoducho nedokáže porodiť prirodzene. Čo spravíte?
….nič. zoberiete ju k veterinárovi, ten spraví cisársky rez a vy sa ďalej nestaráte. Šteniatka predáte ďalej chovateľom, vy si tiež necháte jednu sučku z tohto super vrhu a už plánujete ďalší vrh s touto sučkou. Mám pravdu?

Chvalabohu toto nebol náš prípad ani raz, no viem o mnoha prípadoch, keď sa chovatelia takto egoisticky zachovali. Ak toto sa nepovažuje za špinenie chovu, tak potom čo?

Chovateľka z Maďarska sa presne takto zachovala pri pôrodoch a docielila len to, že s chovom úplne prestala. Rovnako ako ja, píše články, zaoberá sa distribúciou českých BIO pamlskov a vyhlásila, že s chovom definitívne končí. Úprimne povedané, ja sa jej ani nečudujem. Chovateľ, ktorému fakt záleží, čo sa deje s plemenom a kam smeruje, nenechá, aby sa takto špinil chov plemena. V takomto prípade buď si chovateľ zadováži nové chovné sučky, nových krycích psov (čo stojí nehorázne peniaze, za príklad dám dospelého psa z USA za 15.000 dolárov) alebo s chovom skončí. Maďarka si vybrala druhé riešenie, čomu sa nečudujem (môj názor na dnešný psíčkarský svet poznáte z predošlého článku.)

Chovatelia po celom svete docielili to, že poznáme TOP plemená, ktoré nevedia porodiť prirodzenou cestou, tak sa na ne pozrime:

• Boston terrier – Boston teriér si vyžaduje veľa ľudských zásahov, pokiaľ ide o osobnú starostlivosť a pozornosť a kvôli ich malým rozmerom. Gravidné sučky sú zvyčajne hlavnými prípadmi pre cisárske rezy. Tieto plemená predstavujú najvyššie percento vrhov, ktoré podstupujú cisárske rezy, a to v 92,3% prípadoch. Kvôli svojim disproporcionálnym hlavám a disproporcii medzi plodmi a panvami je prirodzený pôrod niekedy nemožný. Boston teriéri prešli rozsiahlymi výbermi chovu, ktoré vyústili až do stavu, keď veľkosť šteniatok je neúmerná veľkosti rodných kanálov. Postupom času to vedie k zmenám v celkovom tvare ich telíčok. Ďalšou hlavnou príčinou obáv v týchto plemenách teriérov je vysoký podiel vrhov, ktoré vedú k “vodným šteňatám”, alebo Anasarca. Bežne sú nazývané aj ako “mrože”. Tento stav je poznačený šteniatkom, ktoré absorbuje príliš veľa tekutín v maternici kvôli krvným problémom a stáva sa tak ohromne zavodneným. Práve neumožňuje bezpečný a úspešný prirodzený pôrod, čo si vyžaduje núdzový postup. Vodné šteňatá sú tiež nebezpečné v tom, že zabraňujú, aby sa narodili iné, aj zdravé šteniatka vo vrhu.

Štúdie, ktoré vykonal The Kennel Club (Anglická kynologická jednota), ukazujú, že sučky Boston teriérov majú väčšiu pravdepodobnosť, že utrpia útlm maternice v porovnaní s fyzickou blokádou, čo vedie k extrémnemu poklesu kontrakcií. Dva ďalšie menej časté dôvody reprodukčných problémov sú falošné tehotenstvo a prostatomegália. Tieto šteňatá sú tiež známe, že niekedy uviaznu na boku v pôrodnom kanáli, čo môže byť veľmi škodlivé pre pôrod. Navyše, tieto plemená patria do brachycephalického typu kvôli ich veľkej hlave, ktorá spôsobuje, že sa ťažko dokáže narodiť prirodzeným spôsobom. Nie je známe, že genetika zohráva úlohu; ale vykazujú abnormálne sploštené pôrodné kanály (dorso-ventrálne sploštený panvový kanál), čo už genetické je.

• Anglický bulldog – je známy svojou veľkou hlavou a je zvyčajne najlepším kandidátom na cisársky rez. Tieto plemená predstavujú 86,1% podielu vrhov, ktoré prechádzajú cisárskym rezom. Rovnako ako u amerických bulldogov je známe, že toto plemeno produkuje veľké vrhy. Veľké vrhy majú tendenciu vyčerpať sučku počas priodzeného pôrodu a tým ju robia príliš slabou, aby šteniatka vedela vytlačiť. V priemere psy produkujú až 6 šteniatok, takže akýkoľvek počet nad týmto číslom je považované za veľký vrhy a anglický bulldog ich má často až 12. Ďalšou obavou týkajúcou sa veľkých vrhov je, že matka nemôže kŕmiť viac ako 8 šteniat, a preto si vyžaduje dodatočnú pomoc pri umelom kŕmení.

Rovnako ako Bostonský teriér sú tieto Bulldogy náchylné na Anasarca. Tento stav je bežný medzi týmito plemenami psov s krátkym nosom. Ak je jedno zo šteniat postihnuté, bude potrebný cisársky rez, pretože môže narušiť prirodzený pôrod a ohroziť zdravie matky a vrhu.

Tieto bulldogy sú tiež náchylné na dystokiu (neschopnosť porodiť prirodzene) kvôli ich disproporcii medzi plodmi a matkami. Hlava šteniatka nie je proporcionálne vyrovnaná s veľkosťou panvy matky. Tiež trpia dorso-ventrálne sploštenými panvovými kanálikmi. Vzhľadom na výber chovu pre zvláštne črty, tieto bulldogy zmenili svoj tvar a formu. Okrem toho anglický bulldog patrí do brachycephalickej skupiny pre ich veľké hlavy a krátke nosy. Práve kvôli veľkým hlavám je prirodzený pôrod priam nemožný. Niektoré cisárske rezy boli hlásené ako voliteľné, aby sa vyhli problémom s udusením a presne toto je ten obrovský problém! Prečo chovatelia z preventívnych dôvodov nosia k veterinárovi gravidné sučky a nechajú ich rezať? Veterinárovi je to pekný zárobok, jemu to je jedno, dostane za vykonaný úkon pekné peniaze a ďalej sa o chov ako taký nestará. 
Najvačší problém je nenažranosť chovateľov – boja sa prirodzeného pôrodu, aby nestratili šteniatka (teda peniaze) pri pôrode. Skúsenému chovateľovi záleží na budúcnosti jeho plemena a nenechá ho zdegenerovať neustálymi sekciami.

• Francúzsky buldoček – “Frenchie” je najmenší z rôznych plemien buldogov a má podobné vlastnosti ako anglický buldog. Toto plemeno predstavuje podiel cisárskych rezov 81,3%. Francúzsky buldoček má rovnaký problém z hľadiska veľkosti hlavy. Boky sú úzke a disproporcionálne s hlavou, čo spôsobuje, že sučka nie je schopná šteniatka prirodzene porodiť. V skutočnosti niektoré zo psíkov tohto plemena nemá žiadnu schopnosť prirodzeného párenia, pretože ich malé telá neumožňujú správne kopulačné pohyby. Z tohto dôvodu sa sučky bežne musia umelo inseminovať.

Francúzsky buldoček, rovnako ako jej anglický náprotivok, je náchylný na anasarca, ktorý spôsobuje opuch, a bude vyžadovať núdzový cisársky rez, aby sa predišlo narušeniu prirodzeného pôrodného procesu. Podľa Kennel Clubu majú sučky francúzských buldočkov väčšiu pravdepodobnosť, že budú trpieť dystokiou kvôli fyzickému upchatiu na rozdiel od útlmu maternice. Ďalšie bežné problémy reprodukcie, ktoré sú menej časté, zahŕňajú nepravidelné ovulačné cykly, pyometru a kryptorchizmus. Aberantné ovulačné cykly môžu byť spôsobené poškodením štítnej žľazy. Opäť ako u anglického bulldoga, toto plemeno patrí do brachycephalickej skupiny, pretože ich kostry tváre sú krátke v porovnaní s ich lebkou.

• Mastiff, aj keď sa líši od už spomínaných bulldogov, zdieľa niektoré aspekty v tom, že majú tendenciu mať veľké hlavy. S tým, čo bolo povedané, kvôli svojim krátkym hlavám, patria k brachycephalickým plemenám psov. Plemeno Mastiff má podiel 64,6% cisárskych rezov. Je celkom bežné, aby sučka mastiffa produkovala veľké vrhy, niektorí chovatelia dokonca hlásia počet 16 šteniatok vo vrhu! Vzhľadom na to, že ich priemerná veľkosť vrhu je približne 8 šteniatok, je to stále problém týkajúci sa prirodzeného pôrodu. Často potrebujú cisársky rez, aby sa vyhli vyčerpaniu matky.

Hlavným dôvodom cisárskeho rezu, okrem toho, že má mimoriadne veľkú hlavu, je tiež dlhý pôrodný kanál. Dĺžka pôrodného kanála môže predĺžiť proces vaginálneho pôrodu, čím sa zvýši pravdepodobnosť vzniku akýchkoľvek komplikácií alebo smrti. V minulosti veľa šteniatok bolo z tohto dôvodu mŕtvo narodených. Okrem toho sa mastiff tiež veľmi ťažko pári a chovateľom sa moc nedarí ich inseminovať úspešne.

• Škótsky teriér – frekvencia cisárskych rezov vedie k podielu 59,8%. Títo terieri patria do triedy dlhosrstých plemien, ktoré ich dávajú do dolichocephalickej skupiny. Majú dorso-ventrálne sploštený panvový kanálik, ktorá neumožňuje, aby priehrada zažila prirodzený pôrod. Tieto plemená majú tendenciu mať dlhšiu hlavu v pomere k ich lebke.

Vo Švédsku bola v rokoch 1995 až 2002 vypracovaná štúdia o údajoch u psov, ktoré podstúpili cisárske rezy a dospelo sa k záveru, že škótsky teriér bol pri najvyššom riziku s dystokiou počas pôrodu spolu s inými plemenami, ako je Čivava, Pomeranian a Staffordshire Bull Teriér. Kennel Club hlási, že tieto sučky trpia dystokiou častejšie z útlmu maternice ako fyzickej blokády, zatiaľ čo niektoré iné menej rozšírené prípady boli spôsobené vaginitídou, pyometrou, neplodnosťou a agalakciou.

• Miniatúrny Bullteriér – Mini bullteriéry sú v skutočnosti jedným z najviac aktívnych psov a skutočne si od majiteľa vyžadujú veľa práce a pozornosti, aby boli šťastní. Pokiaľ ide o chov, tieto psy nie sú zvyčajne najlepšími matkami, pretože majú tendenciu byť veľmi agresívne a chladné voči svojim šteniatkam. Zhruba polovica týchto vrhov, 52,4%, sa narodí cisárskym rezom. Tento typ bullteriéra je dolichocephalické plemeno, pretože ich kostra tváre má tendenciu byť dlhá v porovnaní s ich lebkou. Veľkosť ich hláv spolu s veľkými hrudníkmi takmer znemožňujú prechod cez pôrodné cesty a mnohokrát si vyžadujú sekciu.

Najväčším problémom je púšťanie do chovu takéto jedince a ich šteniatka. Stačí len pozorovať častosť cisárskeho rezu v danej chovateľskej stanici. Ak by sa pri kontrole vrhu zapisovala poznámka o pôrode suky, takýmto náhlym zmenám v chove plemien by ani nedochádzalo, alebo by sa aspoň stali kontrolovateľnými. Pri takýchto kontrolách by sa tiež odsledovala genetická predispozícia na cisárske rezy.
No ak to nerobia kluby, je už len na chovateľovi, či si to odsleduje, alebo nie, či bude férový voči sebe a ostatným, alebo nie.

Takéto jednoduché kroky by mohli zmeniť celý chov plemena v danej krajine, avšak často sa kontrola vrhu vykonáva “šup sem šup tam” a z kontroly vrhu je často rýchly obed a podpísanie papierov. V niektorých kluboch na Slovensku sa kontrola vrhu ani nevykonáva.

Napríklad vo Fínsku sa zaznamenávajú cisárske rezy a po nejakom počte sa vyraďuje sučka a jej potomstvo z chovu kvôli cisárskym rezom. Ak sa cisárske rezy nebudú kontrolovať, kam bude smerovať dané plemeno?

Na dnes stačí 🙂

Jessica

Ako je to teda so selekciou v chove?

Metódy, ciele chovateľstva a význam selekcie by mal každý chovateľ ovládať ešte predtým, ako sa do samotného chovateľstva pustí. Nestačí si kúpiť psa od dlhoročného chovateľa a bezhlavo sa pustiť do chovu s prístupom “však nejak vždy bude”. Slovenskom sa v týchto týždňoch “šíria” informácie o vážnych dedičných ochoreniach u plemena Sibírsky husky a ich hypotézach, ktoré sa bezhlavo odsudzujú ešte predtým, aby majitelia psov alebo chovatelia vedeli o genetike viac informácii – práve preto by si Slovenská kynologická jednota mala brať príklad z pobaltských štátov, kde je priam nemožné si založiť chovateľskú stanicu bez adekvátneho vzdelania, t.j. napr. nadstavbového štúdia kynológie, ale to som už odskočila od témy. (O ochoreniach a ich možnom dedičnom prenose sa rozpíšem v ďalšom článku onedlho, nakoľko ma nevedomosť majiteľov čistokrvných psov a možno aj budúcich chovateľov nenecháva spávať a úprimne sa mi chce kvôli tomu všetkému plakať)

Rada by som začala našou skúsenosťou o zdravej selekcii v chove.

Po neúspešnom krytí v Taliansku (viď článok Keď sa nalepí smola na päty už pri druhom háraní) sme sa rozhodli, že našu prvú chovnú sučku nakryjeme doma so zapožičaným psom z Francúzska, ktorý sa v tom čase u nás nachádzal (a aj zostal žiť). Rodokmeňovo s Kisskou nemali nič spoločné, no išli sme do toho z fenotypového hľadiska. Čakali sme len hnedo-biele šteniatka, nakoľko sa jednalo o krytie dvoch hnedých psov (hnedá farba je recesívna, z takýchto spojení sa narodia len biele a hnedo-biele šteniatka a to od úplnej bielej (s hnedým nosom!!!!) cez krémovú až po čokoládovo hnedú).

Narodili sa nám 4 hnedo-biele šteniatka – 2 psy a 2 sučky. Po pár dňoch vysvitlo, že dvaja psy majú podkus (horná čelusť je dlhšia, ako dolná čelusť), ktorá je jedna z vylučovacích vád a taký jedinec logicky nemôže byť použitý v chove. Aj napriek tomu sme sa rozhodli, že si jednu sučku – Shelby – z vrhu necháme (a ďalšia – Dee Dee – nám “zostala na krku”, čo sme nikdy neoľutovali).

Dostali sme sa týmto naším rozhodnutím do centra ohováraní a odsudzovania, že špiníme chov plemena na Slovensku. Krútili sme vždy hlavami a ich názor nás nezaujímal, nakoľko sme vedeli, čo robíme a to sme im patrične dokázali a dokazujeme aj dodnes:

Shelby bola úžasná a inteligentná sučka s veľkým potenciálom. Nebola len krásna, ale aj zdravá (bez dysplázie – HD:A, s negatívnymi očnými vyšetreniami a s nožnicovým zhryzom). Za krátku výstavnú kariéru stihla mnoho ocenení a okrem dokončených šampionátov mala rozrobené aj šampionáty ostatných krajín. Po všetkých zdravotných vyšetreniach sme sa rozhodli, že ju nakryjeme (žijúcim v tom čase u nás) Svetovým víťazom z roku 2013, mnohonásobným víťazom výstav, mnohonásobným šampiónom, ale aj záprahovým psom – Lukeom – ešte predtým, ako odíde domov do Lotyšska po skončení výstavnej kariéry v strednej Európe a to bol najlepší nápad, ktorý sme mohli mať (pozn. vo svete je bežné, že sa psy požičiavajú medzi chovateľskými stanicami z dôvodu výstav a následného krytia. So psom sa dokončia šampionáty dohodnutých krajín a za “odmenu” si tá druhá chovateľská stanica nakryje zadarmo daným psom). Narodilo sa nám krásnych 6 šteniatok a to BEZ jedinej vady chrupu. Bohužiaľ sme po tomto vrhu už so Shelby nič nestihli, ani vysnívané canisterapeutické skúšky, nakoľko jej diagnostikovali osteosarkóm (rakovinu kostí) na stehennej kosti a napriek veľkému úsiliu nás navždy opustila v lete roku 2016. Práve kvôli chorobe sme si nechali jej jedinú hnedú dcéru – Madison – ktorá je taktiež zdravá ako repa (bez dysplázie – HD:A, s negatívnymi očnými vyšetreniami a s nožnicovým zhryzom), no aj keď je veľmi podobná mame, nedosahuje jej kvality a má viac menších chýb, ktoré avšak nie sú vylučujúcimi vadami. Jej ostatní súrodenci spĺňajú taktiež podmienky chovnosti, sú chovní a zdraví (bez dysplázie, s negatívnymi očnými vyšetreniami a s nožnicovým zhryzom) a to dvaja na Slovensku a dvaja vo Fínsku. U jednej sučky sa nám vrátil výsledok dysplázie HD:C, avšak u tejto suky došlo k vážnym porušeniam bodov v našej zmluve a to k nadmernému ťahaniu a namáhaniu šteniatka pred 1. rokom života. Z tohto dôvodu a hlavne po konzultácii s členom SPDD komisie sme sa rozhodli odvolať sa a poslať výsledky vyšetrenia do USA. (Aj keď je dysplázia vrodené ochorenie, je veľmi výrazne ovplyvnené vonkajšími faktormi ako napr. záťaž psa v každodennom živote najmä pred 1. rokom života, kvalita stravy, nadmerné podávanie vápnika apod. a je možné, že sa práve kvôli týmto faktorom ochorenie rozvinie a prejaví, hlavne v takých prípadoch, ak sa jedná o jedného psa s takým problémom z celého vrhu a bez predispozícii). 

Jej sestra, Dee Dee, ktorá (už len) ako jediná chovná suka z tohto vrhu, je tiež zdravá, bez dysplázie – HD:A, s negatívnymi očnými vyšetreniami a správnym nožnicovým zhryzom. Bohužiaľ sa jej po nešťastnom spontánnom potrate spred roka a pol ešte stále nepodarilo zabreznúť, tak len dúfame a dúfame…

Teraz by som prešla k faktom z genetiky:

A teraz pár slov preložených z angličtiny z roku 2010 od uznávanej chovateľky športových psov (hlavne gordon setrov) pod chovateľskou stanicou Bydand (tradujúcou od roku 1969) o zlom zhryze ako vrodenej vade, ktoré boli publikované v magazíne ShowSight. Diane ako dobrovoľníčka pomáhala Dr. Gelatt-ovi so zhromažďovaním údajov o rodokmeňoch a údajoch CERF, pre výskum na určenie spôsobu dedičnosti šedého zákalu u gordonských setrov. Diane je profesionálna kynologička, prednáša na seminároch o psej anatómii a odborné texty pravidelne publikuje vo svojom stĺpčeku v mesačníku ShowSight. Diane tiež pracuje ako koordinátor vzdelávania rozhodcov AKC.

Vedci zistili, že veľkosť a tvar dolnej čeľuste u cicavcov (lat. mandibula), určuje prekvapivo veľký počet génov, pričom len do dnešného dňa identifikovali viac ako 15 týchto génov. Trochu viac bádania odhalilo, že rovnako veľké množstvo génov sa podieľa na vývoji hornej čeľuste (lat. maxilla). Pointou je, že toto veľké množstvo rôznorodých génov sa dedí úplne nezávisle. Čo to v praxi znamená? Pokúsim sa to vysvetliť veľmi jednoducho, tak aby to pochopil aj laik: pes môže zdediť svoju hornú čeľusť od jedného rodiča a spodnú čeľusť od druhého rodiča. Týmto sa zodpovedala ďalšia záhada v chove psov a dlho uctievaná teória o dedení zlého zhryzu sa rozplynula.

Keď sa prenesieme do každodenného chovateľského života, deje sa to dosť často: mladý zdravotne testovaný pes s veľkolepou hlavou je chovateľmi mnohopočetne použitý na sukách s hlavou, ktorá potrebuje nejaké zlepšenie. V závislosti od typu plemena, môže byť žiaduce, aby boli papule potomkov o niečo kratšie, alebo trochu dlhšie, alebo možno trochu viac mohutnejšie. No namiesto celkového zlepšenia vo vrhu, v ktoré chovatelia tajne dúfajú, v prvej generácii dostanú možno jeden dobrý zhryz (ak majú šťastie a vplyv na to majú aj rodičia suky) a k tomu plné vrece zlých zhryzov (samozrejme, to čo sa považuje za zlý zhryz, sa líši od plemena k plemenu). Čoskoro sa medzi chovateľmi začne šíriť, že tento pes so super hlavou “dáva zlé zhryzy” a jeho krytia padnú rýchlejšie ako Lehman Brothers. Deje sa to neustále. A my teraz zisťujeme, že to vôbec nebola jeho chyba, chudák pes. 

Chovatelia dlhé roky pracujú s nesprávnou teóriou, že zlý zhryz je dôsledkom AR génu a že niektorí psi nesú recesívny gén, ktorý spôsobuje “dedenie zlých zhryzov”. Za tie roky som to počula ľudí hovoriť veľakrát a vy určite tiež. Ale to jednoducho nie je pravda. Ukazuje sa, že neexistuje žiaden jediný AR gén pre podkus, ani predkus. Existujú doslova desiatky génov, a všetky sú dedené viac či menej nezávisle.

  Takže odteraz (pokiaľ nie ste jednou z osôb, čo nedokáže zmeniť dlhodobo zažitý názor ani pod váhou nových dôkazov a ja tu strácam v tom prípade svoj čas), môžme všetci prestať zo zlého zhryzu viniť toho chudáka psa. To, čo sa skutočne geneticky deje, je toto: vzhľadom na Mendelov zákon nezávislého radenia, ktorý je po všetkých rokoch ešte stále vedecky platný, pri krytí jedincov s odlišným typom hlavy, percento šteniat zdedí väčšie percento génov určujúce dlhšiu čeľusť od jedného rodiča a väčšie percento génov určujúce kratšiu čeľusť od druhého rodiča, čo má za následok zhryzy, ktoré sú nežiaduce podľa štandardu daného plemena.Ani jeden z rodičov nie je na vine, pretože chyby čeľuste nesie polygénny systém génov.  

Cesta k celkovému zlepšeniu zhryzov je identická ako

CESTA, KTORÁ ZNÍŽILA VÝSKYT BEDROVEJ DYSPLÁZIE 

u viacerých plemien za niekoľko posledných desaťročí – 

VÝBER.

U nemeckého ovčiaka sa preukázateľne dokázal znížiť výskyt dysplázie, zavedením sledovania stupňa ochorenia na chovných jedincoch. Je to príklad polygénne dedeného ochorenia, ktoré sa takto podarilo zmierniť bez obetovania typu plemena. Vylúčiť z chovu kvalitného zdravotne testovaného krycieho psa s dobrou hlavou, ktorý produkuje zlé zuby na sukách so slabými hlavami, je nerozumné. Zmysel by viac dávalo chovať na ňom líniovo, v ďalšom chove používať iba tých potomkov, ktorí zdedili jeho hlavu a zvyšok z vrhu dať “na gauč”. Po troch alebo štyroch generáciách by mala byť línia na jeho hlavu homozygotná: teda mala by mať identické páry génov na akúkoľvek dedičnú charakteristiku. Rodokmeň bude mať dostatočnú pestrosť a nepríjemností so zlým zhryzom bude len málo a budú zriedkavé.

To, čo by sme dnes mali robiť, je kombinovať časom overené a rešpektované praktiky chovu zvierat so znalosťami získanými z najnovšej molekulárnej genetiky. Je to budúcnosť zodpovedného chovu psov. Avšak odmietať zmeniť dlhodobé presvedčenie o spôsobe dedičnosti (teda pokračovať v presvedčení, že existuje jediný recesívny gén pre “zlý zhryz” a že pes, ktorý ho produkuje je jeho “nosičom”), aj napriek tomu, že už máme nové dostupné informácie o genetike, zlepšeniu chovu zabráni.

Z týchto viet je nám už jasné, že selekcia neznamená vyradiť VŠETKY ŠTENIATKA z vrhu, kde sa vyskytol problém. Keby sme sa riadili týmto heslom, tak by sme nemali o pár rokov s čím kryť. Môžem spomenúť jeden príklad:

Do Ruska bol predaný jeden krásny hnedo-biely pes z USA, avšak s podmienkou, že už nikdy nemôže byť použitý v chove, nakoľko sa u neho vyskytla katarakta (čo je najznámejšie ochorenie očnej šošovky u psov, ktoré vzniká znížením jej priehľadnosti až úplnou stratou priehľadnosti v dôsledku štrukturálnych zmien. Plemeno Sibírsky husky na toto ochorenie VEĽMI ČASTO trpí. Poznáme vrodené, juvenilné – obe sú dedičné a získané – čo je aj starecká katarakta, katarakty získané liekmi, intoxikáciou, ale aj traumatické – po úraze oka, atď.). Pes bol ešte v USA operovaný, ale aj napriek tomu priletel s “limited registration” podmienkami (nesmie sa nikdy použiť v chove – presnejšie jeho potomkovia nikdy nebudú zaregistrovaní v plemennej knihe). Bohužiaľ sa dohoda nedodržala a bol neraz použitý v chove, kde sa po tomto psovi vyskytol nejeden problém s kataraktou. Ale späť k téme – chovateľka tohto chorého psa si nechala pre ďalší chov jeho pokrvného brata a použila ho viackrát aj v chove. Keby sa mala riadiť tým heslom a vyradiť z chovu dokonca aj zdravých súrodencov a napr. aj otca, tak by pomaly ani ona nemala s čím kryť a nevytvorila by si vlastnú líniu psov, nakoľko otec tohto psa je jeden z najvplyvnejších psov v historií plemena vôbec.

Ako pokračovanie “nášho” príbehu môžem spomenúť ďalší vrh francúzskeho psa – Pachu /Pašu/ u jedného zo slovenských chovateľov, u ktorého sa podkus tiež vyskytol. Aj napriek upozorneniam od oveľa skúsenejších chovateľov sa chovateľ rozhodol nakryť svoju úplne odlišnú sučku daným psom. My sme toho názoru, že každý si má právo vybrať krycieho psa a len vo veľmi odôvodnených prípadoch nesúhlasíme s krytím. Práve preto sme tento fakt s podkusmi spomenuli aj v zmluve, ktorú chovateľ aj podpísal.  Tomuto chovateľovi môžeme “ďakovať” za skúsenosť, ktorú spomeniem nižšie.

Okrem tohto chovateľa sa rozhodol nakryť týmto francúzskym psom aj ďalší chovateľ zo Slovenska, kde sa ani u jedného psa nevyskytol podkus, či iná vada zhryzu. Jeden pes a jedna sučka sú aj uchovnení, zdraví, bez dysplázie a správnym nožnicovým zhryzom a musím podotknúť, že ani jeden z ich potomkov nemal žiadnu vadu zhryzu. Sučka bola nakrytá naším druhým francúzskym psom Iceym, ktorý je z rovnakej chovateľskej stanice, ako spomínaný francúzsky pes. Bola spravená líniová plemenitba, takže v prípade, ak by bol daný francúzsky pes prenášačom daného “ochorenia” (ktoré v skutočnosti ani neexistuje), by sa problém s určitosťou vyskytol, nakoľko obaja francúzi majú spoločných predkov.

Je mi nesmierne ľúto, že začiatočníci v chove neštudujú a hlavne nemajú záujem sa vzdelávať v genetike. Potom na to doplácajú dlhoroční chovatelia, ktorým poškodzujú dobré meno a pomocou facebooku vypisujú statusy, kde osočujú chovateľské stanice a vysvetľujú, ako “špinia chov” a aby toho nebolo málo, označia najvplyvnejších chovateľov, rozhodcov, či priateľov danej osoby, aby ich varovali pred “strašným chovateľom”. Píšem to z dôvodu, pretože my sme presne to prežili na vlastnej koži a práve kvôli týmto podkusom sme boli nútení vykastrovať (už) nášho francúzskeho psa, Pachu /Pašu/, čo nám trhá srdce každý deň. Pacha žije s nami, je to spokojný domáci miláčik s nesmierne vďačnou povahou. O to viac nás bolí fakt, že už nikdy žiadnych potomkov mať nebude a to kvôli banalite – ohováraniu. Veľa chovateľov sa čudovalo, prečo sme psa dali vykastrovať, no odpoveď je veľmi jednoduchá – kto by k nemu došiel nakrývať? Kto by si od tohto psa po takejto “reklame” kúpil šteňa? Nikto. A práve o to týmto ľuďom ide. 

Preto by som ako dobre mienenú radu poradila ostatným, aby nikoho neosočovali, neohovárali na sociálnych sieťach, hlavne ak nemajú podložené dôkazy. Ja viem, že je ťažké vysporiadať sa s akýmkoľvek ochorením, ktoré postihne chovateľskú stanicu, hlavne ak ide zjavne o vrodené ochorenie, no bez dostatočných dôkazov, či už od veterinárov, alebo dokonca genetikov, je úplne zbytočné a pre druhú stranu raňujúce. Chov psov nie je žiadna súťaž, kto vie predať za viac peňazí šteniatka a nemusíme sa pozabíjať, preto by sme mali byť k sebe tolerantní, pomáhať si a hlavne neosočovať toho druhého. A naopak, ak ide o vážnu, DOKÁZATEĽNÚ vec, riešte to s chladnou hlavou, zrozumiteľne rozpíšte problematiku s DOSTATOČNÝMI dôkazmi, príkladmi (alebo menami postihnutých jedincov), ale hlavne neosočujte žiadnu chovateľskú stanicu bez uvedenia presných ZROZUMITEĽNÝCH informácii. Hystéria ešte nikomu nepomohla, ba viac uškodila – a veľakrát zbytočne.

 

Jessica